Osmotický tlak a reverzná osmóza – riešenie

24. Február, 2010, Autor článku: Benko Ján, Prírodné vedy
Ročník 3, číslo 2 This page as PDF Pridať príspevok

Dedo Vševedo si na prechádzkach prírodou všimol zaujimavý jav, ktorý nazval osmóza. V Popolvárovom laboratóriu sa rozhodli skúmať tento jav na bunečnej úrovni a teóriu osmózy potvrdili. Praktické využitie nenechalo na seba dlho čakať a využitie osmózy sa našlo pri ťazbe mramoru. Ako sa dá vypočítať osmotický tlak, aký je osmotický tlak morskej vody a aký je osmotický tlak v bunke vám ukáže Dedo Vševedo dnes.

Osmotickým tlakom sa zoberal J. H. Van’t Hoff (1886) a zistil, že osmotický tlak \Pi, ideálnych roztokov sa riadi tými istými zákonitosťami ako ideálny plyn, rovnica (1)

\Pi V = nRT (1)

ak koncentráciu vyjadríme ako c=n/V, vzťah (1) prejde na tvar (2)

\Pi = cRT (2)

Túto rovnicu možno odvodiť z podmienky termodynamickej rovnováhy. Ak je systém v termodynamickej rovnováhe, potom musia byť chemické potenciály µ na oboch stranách membrány rovnaké rovnica (3)

\mu^{o}_{(T,P)} = \mu^{o}_{(T,P+ \Pi ,x_1)} (3)

kde \mu^{o}_{(T,P)} je chemický potenciál čistého rozpúšťadla, \mu^{o}_{(T,P+ \Pi ,x_1)} je chemický potenciál roztoku a x1 je koncentrácia rozpúšťadla, vyjadrená v molových zlomkoch. Rovnicu (3) možno prepísať do tvaru (4)

\mu^{o}_{(T,P)} = \mu^{o}_{(T,P+ \Pi)} + RT \hspace{1 mm} ln \hspace{1 mm} x_1 (4)

Z jednej z Maxvelových rovníc môžeme vyjadriť chemický potenciál ako funkciu tlaku pri konštantnom zložení a konštantnej teplote, rovnica (5)

\left ( \frac{\partial G_1}{\partial P} \right )_{T,n}=V_1 (5)

ak G1=\mu, potom platí vzťah (6)

\mu^{o} = V_{1}^{o}dP (6)

kde V1o je molárny objem čistého rozpúšťadla. Integráciu v intervale P a P+\Pi dostaneme vzťah (7)

\mu_{T,P+\Pi}^{o} = \int_{P}^{P+\Pi} V_{1}^{o}dP (7)

Substitúciou rovnice (7) do rovnice (4) dostaneme rovnicu (8)

\int_{P}^{P+\Pi} V_{1}^{o}dP = -RT \hspace{1mm} ln \hspace{1mm} x_1 (8)

Za predpokladu, že rozpúšťadlo je prakticky nestlačiteľné a nezávisí od tlaku rovnica (8) prejde na tvar (9)

V_{1}^{o} \Pi = -RT \hspace{1mm} ln \hspace{1mm} x_1 (9)

koncentráciu rozpúšťadla môžeme vyjadriť pomocou koncentrácie rozpustenej látky x1=1-x2 a dosadením do vzťahu (9) dostaneme vzťah (10)

V_{1}^{o} \Pi = -RT \hspace{1mm} ln \hspace{1mm} (1-x_2) (10)

V prípade, že x2<<1 platí ln(1-x2)=-x2*1 , zároveň platí

-x_2=- \frac{n_2}{n_1+n_2}

ak n2 << n1 potom

-x_2 \approx \frac{n_2}{n_1}

n2 je počet molov rozpustenej látky a n1 je počet molov rozpúšťadla. Rovnicu (10) môžeme prepísať do tvaru (11)

\Pi = \frac{n_{2}RT}{n_{1}V_{1}^{o}} (11)

Ak n2 << n1 potom n1V1o a vzťah (11) môžeme upraviť na vzťah (12)

\Pi = \frac{n_{2}RT}{V} = cRT (12)

približné zloženie morskej vody je v tabuľke 1

Tabuľka 1 Zloženie morskej vody

katióny c mol dm-3 anióny c mol dm-3
Na 0.457 C- 0.536
K+ 0.0097 Br- 0.00081
Ca2+ 0.01 SO42- 0.0276
Mg2+ 0.0555 CO32- 0.002845

Koncentrácia všetkých iónov silu je 1.0996 mol dm-3. Osmotický tlak morskej vody pri teplote 20 oC vypočítame zo vzťahu (12)

\Pi = \frac{1.0996 * 8.314 * 293.2}{0.001} = 2.68\hspace{1mm}MPa

Osmotický tlak morskej vody je 2.68 MPa t.j. asi 26.5 atmosfér. Izotonický roztok obsahuje 9 g NaCl na 1 dm3, Mw(NaCl)=58.44 g mol-1, v 1 dm3 roztoku NaCl bude koncentrácia iónov

c = 2 * \frac{9}{58.44} = 0.308 \hspace{1mm} mol \hspace{1mm} dm^{-3}

, pri 37 oC bude osmotický tlak izotonického roztoku

\Pi_{izot}= \frac{0.308*8.314*310.2}{0.001} = 794\hspace{1mm}kPa

čo je 7.94 atmosfér. Meranie osmotického tlaku roztoku vysokomolekulárnych látok sa často využíva na stanovenie ich molovej hmotnosti.


1* Pre výraz ln(1-x1) môžeme použiť Taylorov rozvoj

ln(1-x_1) = - x_{2} - \frac{1}{2} x_{2}^{2} - \frac{1}{3} x_{2}^{3} - . . .

vzhľadom na x2 << 1, vyššie členy rozvoja zanedbáme.

1 príspevok k článku “Osmotický tlak a reverzná osmóza – riešenie”

  1. Watex napísal:

    Já tomu moc nerozumím, ale jedno je mi jasné, koupil jsem si přístroj na čištění vody a je to skoro zázrak. Už nikde žádný vodní kámen a nečistity a navíc vody se dá konečně pít!

Napísať príspevok