04. Júl, 2016, Autor článku: Pavlík Marek, Informačné technológie
Ročník 9, číslo 7
Elektromagnetické pole nazývajú niektorí odborníci ako súčasnú neviditeľnú hrozbu. Počet zariadení produkovaných elektromagnetické pole sa neustále zvyšuje práve tým, že v súčasnosti sa všetky zariadenia orientujú na bezdrôtový prenos a bezdrôtovú komunikáciu. Široká laická verejnosť začína mať obavy z možného dopadu elektromagnetického poľa na živé organizmy. Zvlášť, ak v súčasnosti, keď využívame mobilné zariadenia prakticky neustále. Pomocou mobilných telefónov už len netelefonujeme, ale pripájame sa na Wifi alebo mobilné dáta. To všetko zvyšuje obavy z možného dopadu elektromagnetického poľa na človeka. Preto sa autori v tomto článku zamerali na približenie mobilných aplikácii pre mapovanie elektromagnetického poľa bežným obyvateľom. Keďže mobilný telefón používa takmer každý, mobilná aplikácia sa stáva akýmsi meracím prístrojom dostupným pre laickú verejnosť.
Celý článok »
Tento článok popisuje systém na rozpoznávanie zvislých dopravných značiek. V danom systéme sa využíva Cambridge optický korelátor (CC z angl. Cambridge Correlator) na porovnávanie obrazov vo fáze rozpoznávania. V našom prípade CC porovnáva detegované dopravné značky s referenčnými. Daný systém vo fáze detekcie dopravných značiek využíva tri rôzne detekčné metódy.
The article discusses the issue of the Security of Information Systems in organizations (further only SIS). The first part of the paper provides an analysis of several analytical tools that are most frequently used in the evaluation of Information Systems Security (further only ISS). These instruments are then analyzed and their principles are described. In conclusion a comparison is the of advantages and disadvantages of each tool, with the emphasis on their use and application possibilities.
Článok sa zaoberá aplikáciou Householderovho algoritmu ortogonalizácie bázových funkcií zovšeobecnenej diskrétnej kosínusovej transformácie obrazových segmentov. Testovanie tohto algoritmu ortogonalizácie sme uskutočnili na syntetizovaných a tiež na reálnych obrazových segmentoch. Householderov algoritmus ortogonalizácie vypočíta všetky ortogonálne bázové funkcie naraz, je veľmi presný, vykazuje výrazne malú (takmer nulovú) strednú kvadratickú chybu pre jednotlivé testované obrazové segmenty. Nevýhodou Householderovho algoritmu je najmä časová náročnosť výpočtu, ktorá so zväčšujúcimi sa blokmi v obrazovom segmente rastie. Je však vhodnejší v porovnaní s Gram-Schmidtovym algoritmom ortogonalizácie bazových funkcií, ktorý počíta s postupnou ortgonalizáciou a v niektorých prípadoch sa vyznačuje nestabilitou, najmä pri veľkých veľkostiach blokov, čím môže dôjsť k strate ortogonality medzi bázovými funkciami a tým k vytváraniu neortogonálnej bázy.
Tento článok je zameraný na predstavenie Arnoľdovho zobrazenia (Arnold’s cat map), matematického predpisu, ktorý patrí medzi tzv. chaotické zobrazenia. Toto zobrazenie je možné využiť na preusporiadanie obrazových prvkov v štvorcových statických obrazoch. Článok sa ďalej zaoberá jeho periódou a spôsobmi jej výpočtu. Okrem toho článok popisuje vlastnosti Arnoľdovho zobrazenia, jeho známe modifikácie a použitia z oblasti steganografie. V prípade steganografického systému, ktorý využíva najmenej významnú bitovú rovinu (LSB), umožňuje Arnoľdovo zobrazenie ukrytie informácie z tohto extrahovaného obrazu aj pri extrakcii tejto roviny.
Článok je orientovaný na úvod do problematiky obrazových textúr a možnostiam ich popisu. V článku sú popísané možné definície textúry ako takej. Základ príspevku tvoria definície metód popisu textúr a ich matematické vyjadrenie. Bližšie sú analyzované štatistické metódy. Medzi základné štatistické metódy patria metódy prvého rádu, ktoré sú ale málo účinné nakoľko nezohľadňujú kontext v ktorom sa obrazové prvky nachádzajú. Tiež sú analyzované štatistické metódy druhého rádu sú v tomto ohľade účinnejšie. V ďalšej časti je analyzovaná metóda založená na rozklade textúry do priestorovo-frekvenčnej oblasti diskrétnej waveletovej transformácie ktorá je tiež analyzovaná. V závere príspevku sú opísané dve databázy textúr na základe ktorých je možné vykonať analýzu textúr.
Zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti u chronicky chorých pacientov s poruchami látkovej premeny týkajúcej sa metabolizmu sacharidov (diabetes mellitus I. a II. typu) nadväzuje na aktuálnu celosvetovú potrebu zefektívňovania poskytovania zdravotnej starostlivosti súvisiacu s narastajúcou prevalenciou chronických ochorení a finančných požiadaviek na zdravotné systémy. Minimalizáciu výskytu nových pacientov, ako aj udržanie kvality života existujúcich pacientov s danou diagnózou je možné dosiahnuť prostredníctvom komplexného manažmentu ich zdravotného stavu.
Pre účely výskumu a vývoja nových foriem liečby a prevencie ochorenia diabetes mellitus je potrebné získavať čo najpresnejšie údaje z meraní, ktoré uskutočňujú pacienti sami na sebe. Vo väčšine prípadov sú tieto merania veľmi nepresne zaznamenané, keďže merania si pacient zaznamenáva manuálne do svojho diabetologického denníka. Cieľom článku je opísať možnosti vytvoriť zariadenie, ktoré dokáže odosielať namerané hodnoty koncentrácie glukózy v krvi bezdrôtovo na vybraný server. Takto získané dáta môžu slúžiť pre výskumné účely ako aj pre komplexnejšiu analýzu stavu pacienta zo strany doktora.
Zdravotné procesy stoja na informáciách a poznatkoch. Preto informačný manažment hrá dôležitú rolu v tomto kontexte. Viaceré štúdie demonštrujú pozitívne účinky použitia IKT systémov v zdravotníctve. Predovšetkým ochrana pred pochybeniami v medicíne je v pozornosti súčasných štúdií. Medicínske pochybenia sú definované ako neúmyselné ublíženia spôsobené medicínskym manažmentom. Ukazuje sa, že nedostatočná komunikácia a chýbajúce informácie sú hlavné faktory prispievajúce k týmto pochybeniam. IT podpora zdravotníctva má potenciál tieto pochybenia zredukovať poskytovaním presných informácií.
Článok je zameraný na popis tvorby nástroja, slúžiaceho na riešenie základných hydrologických analýz, s využitím softvéru ArcGIS. Príspevok popisuje proces vytvárania a funkcionalitu vlastného nástroja. Ako vstup pre tento nástroj slúžia vrstvy popisujúce priebeh reliéfu ľubovoľného záujmového územia. Výsledkom sú výstupné rastrové vrstvy popisujúce hydrologické pomery v danom vybranom území.
