LaTeX je typografický systém určený na sadzbu celých textových dokumentov, využívajúci pri tom formátovací jazyk TeX. Náš výsledný dokument je však uložený v html kóde, LaTeX používame len na sadzbu vzorcov. Vzorce sú pri ukladaní automaticky konvertované do obrázkov .png a vložené na stránky. Zdrojový kód vzorcov sa do textu článku vkladá medzi znaky a .

Špeciálne znaky

Znaky $ & % # _ { } ~ ^ \ majú zvláštny význam a sú rezervované pre formátovanie. Pokial chcete aby sa zobrazovali je nutné pred ne vložiť znak spätného lomítka \ . To však neplatí pre samotné spätné lomítko, nakoľko postupnosť \\ v LaTeXu značí ukončenie riadku. Správne je \backslash.

Príkazy
Príkazy sa začínajú spätným lomítkom. Rozlišujú sa veľké a malé písmená. Príkazy štandardne platia len pre nasledujúci znak. V prípade, ak chcete aby bol príkaz aplikovaný na viacero znakov, je nutné tieto znaky uzavrieť do zložených zátvoriek {}.
Príklad:

\sqrt a + b + c
\sqrt {a + b + c }

Niektoré príkazy môžu obsahovať aj nepovinné parametre, tie sa pridávajú za názov príkazu do hranatých zátvoriek.

Poznámky
Za poznámku sa považuje textový reťazec nachádzajúci sa v riadku za znakom % alebo medzi reťazcami \begin{comment} a \end{comment}. Pri sadzbe vzorcov ich však pravdepodobne nebudete potrebovať používať.

Štruktúra dokumentu
O štruktúre zdrojového kódu a voľbe štýlov dokumentu asi nemá zmysel písať podrobnejšie, nakoľko jej správnosť automaticky zabezpečuje programové vybavenie webu. Defaultne sa používa matematický štýl, ktorý má oproti textovému niektoré rozdiely. Medzery a ukončenia riadkov sa ignorujú, medzery sú vkladané podľa logickej štruktúry vzorca. V prípade manuálneho vkladania musia byť použité príkazy \, \: \; \quad \qquad (postupne od najkratšej po najdlhšiu medzeru). Prázdne riadky sú rovnako ignorované. Každý nenumerický znak je považovaný za premennú. Do textového štýlu možno prepnúť príkazom \textstyle. Textový štýl nachádza uplatnenie hlavne pri tvorbe jednoriadkových vzorcov. Takýto vzorec môže byť potom vložený ako obrázok do riadku s textom.

Znaky gréckej abecedy sa vkladajú v tvare:

\alpha , \beta , \Gamma, \Phi

Značenie vychádza z anglického jazyka, malé a veľké písmená sú odlíšené prvým znakom slova. Niektoré grécke znaky (napr veľká alfa) ktoré sú totožné s písmenom latinskej abecedy takto zadávať nemožno.

Horný index možno vložiť pomocou znaku ^, dolný pomocou _ . Možno využívať aj rekurziu.

a_{1} x^2 e^{x^2}

N-tú odmocninu vkladáme pomocou \sqrt [n], v prípade že voliteľný parameter n v hranatých zátvorkách nezadáme, automaticky bude zobrazená druhá odmocnina. Príkaz \surd vkladá samotný znak odmocniny.

\sqrt{ax+b} \sqrt[n]{ax+b} \surd ax+b

Na vytvorenie horizontálnych čiar, resp. svoriek nad a pod výrazom slúžia príkazy \overline, \underline resp. \overbrace, \underbrace. Druhé dva menované majú dva parametre, pričom prvý má význam výrazu v svorke, druhý značí výsledok.

\overline{\a+b} \underline{c+d} \underbrace{a+b}_{c} \underbrace{a+b}_{ \overbrace{c+d}_{} }

Vektory sa sádzajú príkazom \vec alebo \overrightarrow resp. \overleftarrow.

Názvy funkcií sa obvykle sádzajú stojatým písmom, zatiaľ čo premenné kurzívou. Latex obsahuje veľké množstvo príkazov pre sadzbu funkcií.

Asi najdôležitejšou vlastnosťou je z nášho pohľadu možnosť vkladania zlomkov. Na to slúži príkaz \frac{c}{m}. Prvým argumentom je čitateľ, druhým menovateľ. Na rozdiel od iných viacparametrových príkazov nie sú zložené zátvorky oddelené podčiarníkom.

Zátvorky možno vkladať dvoma spôsobmi- jednak z klávesnice a jednak príkazmi \left a \right. Tieto príkazy sú párové, každému príkazu \left musí prislúchať príkaz \right. Vkladanie zátvoriek príkazmi \left a \right zabezpečuje to, že ak je medzi nimi napríklad zložený zlomok v niekoľkých riadkoch, zátvorky budú rovnako veľké ako vzorec.

V prípade že je nutné veľkosť zátvoriek zadať ručne, použite príkazy \big \Big \bigg \Bigg.

Príkaz \int vkladá integrál, príkaz \sum znak sumy. Znak integrálu po kruhovej dráhe \oint. Pre dvojný či trojný integrál je to príkaz \iint a \iiint. Hranice sa zadávajú buď ako horný a dolný index za použitia znakov _ a ^ alebo pomocou príkazu \limits nasledovaného tymito znakmi. Prvým spôsobom budú hranice vložené za znak integrálu alebo sumy, čo je vhodné hlavne ak má byť výsledný vzorec vložený do riadku, druhým spôsobom priamo nad, resp. pod tento znak. Znak pre parciálnu deriváciu, môžete vložiť príkazom \partial.

Matice sa sadzajú pomocou prostredia array. Medzi príkazy určujúce jeho začiatok a koniec \begin{array} a \end{array} sa prvky matice vkladajú postupne po riadkoch. Prvky v riadku sa oddeľujú znakom &, jednotlivé riadky pomocou príkazu koniec riadku \\.

M = \left( \begin{array}{ccc} a & b & c \\ d & e & f \\ g & h & i \end{array} \right)

Konečná úprava
Veľkosť celého vzorca možno upraviť pridaním reťazca &s=x pred znak $ ukončujúci zdrojový kód LaTeXu. Za premennú x môžme dosadiť celé číslo od -4 po 4. Čím je číslo väčšie, tým bude výsledný vzorec väčší.

ukážka:

štandardná veľkosť :

veľkosti postupne od -4 po 4:

Kompletný zoznam všetkých znakov a príkazov, ktoré sú Vám k dispozícii je obsiahnutý v nasledovných tabuľkách.

Tab. 1 Diakritika
Tab. 2 Malé grécke písmená
Tab. 3 Veľké grécke písmená
Tab. 4 Binárne relácie
Tab. 5 Binárne operátory
Tab. 6 Veľké operátory
Tab. 7 Šípky
Tab. 8 Zátvorky a oddeľovače