V 16. časti seriálu sme sa naučili kresliť jednoduché 2D grafy v prostredí Matlab. V 17. pokračovaní sa zameriame na iné typy 2D grafov. Sú občas nazývané aj diskrétne, nakoľko vyjadrujú hodnotu v istom diskrétnom okamihu. Často sa tieto typy grafov využívajú v ekonomických vedách. Jedná sa o stĺpcové grafy, alebo koláčový diagram (pie chart).

Najskôr si definujme dáta s ktorými budeme pracovať v príkladoch. Nech sa jedná o počet predaných áut v období január až máj v SR troch najpredávanejších značiek Škoda, Peugeot a Renault (tab. 1).

značka	Jan	Feb	Mar	Apr	Máj
Škoda	628	777	1344	1299	1690
Renault	277	415	603	594	951
Peugeot	242	340	726	1224	795

Tab. 1. Predaj značiek Škoda, Renaul a Peugeot v SR za obdobie janár až máj

Dáta môžeme uložiť do matice P, kde stĺpce budú predstavovať značku a riadky mesiac.

>> P=[628 277 242;
777 415 340;
1344 603 726;
1299 594 1224;
1690 951 795];


Základným príkazom pre stĺpcový graf je bar.

Obr. 1. Zobrazenie predajnosti áut pomocou bar

Existujú aj odvodené príkazy, ktoré graf otočia do horizontálnej roviny a príkazy, ktoré dáta zobrazia v 3D. Jedná sa o príkazy : barh, bar3 a bar3h.

Obr. 2. Zobrazenie predajnosti áut pomocou bar3

S grafom je možné narábať a upravovať ho pomocou základných príkazov ktoré sme si vysvetlili v predošlej časti.

>> bar(P)
>> grid
>> xlabel('mesiac')
>> ylabel('pocet [ks.]')
>> legend('Skoda','Renault','Peugeot')
>> title('Predaj aut v SR')

Obr. 3. Graf doplnený o popis

Zmena farieb, alebo typu ohraničenia stĺpcov je možná, avšak vyžaduje si znalosti z objektového spracovania grafov. Táto téma bude rozobratá v ďalších častiach. Jednou z možností ako modifikovať graf typu bar, bez toho aby sme museli zasahovať do jeho objektových vlastností je prepínač stack. Týmto prepínačom docielime, že jednotlivé hodnoty sa zobrazia na seba a teda výsledný stĺpec bude súčtom všetkých dielčich hodnôt. V našom príklade teda pôjde o sumár predaja značiek Škoda, Renaul a Peugeot.

>> bar(P,'stack')

Obr. 4. Využitie prepínača stack

V uvedenom príklade sme zobrazovali dáta v prvých 5 mesiacoch roka 2009. Nemali sme teda potrebu meniť x-ovú os a jej automatická voľba nám vyhovovala. Ak by sme ju ale potrebovali meniť, tak jej hodnoty môžeme vkladať ako ďalší parameter. Jedná sa o rovnaký prístup ako v príkaze plot, kde absencia vektora závislej premennej spôsobí automatické nahradenie. Ako príklad môže slúžiť predajnosť uvedených značiek v mesiacoch jún, júl, august.

značka	Jún	Júl	Aug
Škoda	2235	1861	986
Renault	1346	1606	1513
Peugeot	1018	742	416

Tab. 2. Predaj značiek Škoda, Renault a Peugeot v SR za obdobie jún až august

>> P2=[2235 1346 1018;1861 1606 742;986 1513 416];
>> obdobie=[6 7 8];
>> bar(obdobie,P2)

Obr. 5. Definovanie x-ovej osy v bar grafe

Iný spôsob zobrazenia dát ponúka graf typu plocha – area. Syntax príkazu area je rovnaká ako príkaz bar.

>> area([P ; P2])
>> grid
>> xlabel('mesiac')
>> ylabel('pocet [ks.]')
>> legend('Skoda','Renault','Peugeot')
>> title('Predaj aut v SR')

Obr. 6. Predajnosť áut v SR za obdobie január až august zobrazená pomocou grafu area

Dosiahnuté predajné výsledky je možné zobraziť aj v koláčovom diagrame. Na to, ale aby diagram mal logiku, musíme poznať celkové predaje áut v uvažovanom období.

značka	Jan	Feb	Mar	Apr	Máj	Jún	Júl	Aug
celkovo	3992	4494	7698	10902	9592	11509	11210	7381

Tab. 3. Celkové predaje osobných áut v SR

Do spracúvaných údajov musíme doplniť položku ostatné, ktorá predstavuje súčet všetkých ostatných značiek na trhu. To dosiahneme tak, že od celkového počtu odčítame sumu predaja uvedených troch značiek. Najskôr však zlúčme predaje z obdobia reprezentovaného premennou P a P2.

>> P=[P ostatne];

Podiel na trhu značiek v sumárnom období január až august zobrazíme pomocou príkazu pie.

>> pie(sum(P))
>> legend('Skoda','Renault','Peugeot','ostatne')

Obr. 7. Celkové predaje áut v SR

Aj koláčový diagram je možné mierne modifikovať. Dá sa zvýrazniť niektorá časť tým, že ju vysunieme mierne mimo graf. Slúži na to druhý parameter v príkaze pie. Druhý parameter reprezentuje vektor rovnakej dĺžky ako je počet zobrazovaných hodnôt. Ak na príslušné miesto dáme nenulovú hodnotu, tak daná položka grafu bude vysunutá. Ak by sme teda chceli zvýrazniť predaje značky Renault (reprezentovaný druhým číslom vstupného vektora), tak druhý parameter nastavíme takto :

>> posun=[0 1 0 0];
>> pie(sum(P),posun)
>> legend('Skoda','Renault','Peugeot','ostatne')

Obr. 8. Zvýraznenie vybranej položky z grafu

Matlab obsahuje aj modifikáciu príkazu pie. Je to príkaz pie3. Výsledkom použitia príkazu pie3 je graf, ktorý reprezentuje rovnaké výsledky ako príkaz pie. Zobrazenie v 3D však môže byť v istých situáciách efektnejšie.

>> pie3(sum(P),posun)

Obr. 9. 3D koláčový diagram

Všetky uvedené obrázky je možné ešte dodatočne modifikovať pomocou zmien vlastností objektov. Vyjasnili sme si možnosti využitia Matlabu v zobrazovaní a prezentovaní obchodných výsledkov.

Literatúra

1. Matlab 7 – Graphics, The MathWorks,
   http://www.mathworks.com/access/helpdesk/help/pdf_doc/matlab/graphg.pdf, 24.9.2009
2. Štatistiky predaja automobilov v SR, http://www.zapsr.sk/kategoria/Predaj-automobilov-v-SR/2009/ , 1.10.2009