Naša spoločnosť sa postupne mení na „informačnú spoločnosť“. To znamená, že v každodennom živote sme v skutočnosti stále závislejší od výrobkov a služieb založených na technológiách. Slabá elektronická dostupnosť však znamená, že veľa Európanov so zdravotným postihnutím ešte stále nemôže využívať výhody informačnej spoločnosti.

Interakcia medzi človekom a počítačom

Téma ergonómie a efektivity práce používateľov počítačov sa v poslednej dobe čoraz viac stáva jedným z kľúčových aspektov vývoja aplikácií pre informačné a komunikačné technológie. Je jednou z nosných oblastí výskumu v rámci širšej disciplíny, ktorá sa zvykne označovať ako interakcia medzi človekom a počítačom (Human-Computer Interaction, resp. HCI). Hoci neexistuje jednotná definícia pojmu HCI, tento termín pomenúva disciplínu, ktorá sa zaoberá návrhom, hodnotením a implementáciou interaktívnych počítačových systémov pre ľudské využitie a štúdium hlavných fenoménov okolo nich.

Ide o relatívne novú tému, ktorej sa len začína venovať vážnejšia pozornosť v akademickej obci, vrátane univerzitného vzdelávacieho procesu. Na viacerých významných zahraničných univerzitách sa táto téma postupne zavádza dokonca ako samostatný študijný odbor. Rovnako sa na danú tému začína čoraz viac publikovať v odborných časopisoch a špecializovaných stránkach venujúcich sa počítačovej vede.

Design pre všetkých (DfA – Design for all) [1] zavedený v rámci rozhrania HCI nie je snaha presadzovať jednotné riešenie pre každého, ale je to prístup orientovaný na používateľa (user-centered), zameraný na poskytovanie produktov, ktoré sa môžu automaticky prispôsobovať rozsahu schopností používateľa a jeho požiadavkám a preferenciám. Téma HCI má svoje korene v postupnom prelínaní sa viacerých oblastí, a to najmä počítačovej grafiky, operačných systémov, systémovej časti informatiky, priemyselného dizajnu, behaviorálnych vied a kognitívnej psychológie.

Hlavným cieľom HCI je zlepšiť interakciu medzi používateľmi a počítačmi na základe vytvárania počítačov, ktoré sú ľahšie použiteľné a viac receptívne na potreby používateľa. Bližšie povedané, HCI sa zaoberá metodológiami a procesmi na dizajn rozhraní, metódami na implementáciu rozhraní, technikami na hodnotenie a porovnávanie rozhraní, vývojom nových rozhraní a techník interakcie, ako aj vývojom deskriptívnych a prediktívnych modelov a teórií interakcie.

Dlhodobým cieľom HCI je navrhovať systémy, ktoré minimalizujú bariéru medzi ľudským kognitívnym modelom toho, čo chce človek dosiahnuť a počítačovým chápaním používateľskej úlohy. Pojem ergonómia v rámci HCI nezahŕňa iba zásady navrhovania a rozhraní aplikácií, ale vo všeobecnosti aj akékoľvek zariadenia a ich použiteľnosť človekom z pohľadu ľudského vnímania a orientácie.

Dostupná informačná spoločnosť

Dostupnosť webu, predovšetkým dostupnosť webových stránok verejnej správy, sa vzhľadom na rastúci význam internetu v každodennom živote ukázala ako vysoká priorita. V nariadení o štrukturálnych fondoch sa od členských štátov vyžaduje, aby posudzovali dostupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím ako jedno z kritérií na získanie finančných prostriedkov.

Dostupnosť webu je dôležitým aspektom elektronickej dostupnosti, ktorý ľuďom so zdravotným postihnutím poskytuje možnosť pochopiť a ovládať web, ako aj komunikovať s ním a prispievať do neho. Takisto je prínosom pre ostatných ľudí s obmedzenými vizuálnymi, manuálnymi alebo kognitívnymi schopnosťami, napríklad pre starších ľudí.

Dostupnosť webu je dôležitá predovšetkým vzhľadom na prudký rast v oblasti on-line informačných a interaktívnych služieb: elektronické bankovníctvo, nakupovanie, správa a verejné služby, ako aj komunikácia so vzdialenými príbuznými alebo priateľmi. Pri návrhu webovej stránky musíme brať do úvahy [2], že internet využívajú aj ľudia:

• ktorí nevidia, nepočujú, prípadne nedokážu spracovať určitý typ informácií,
• majú ťažkosti v čítaní alebo v porozumení textu,
• nedokážu používať klávesnicu alebo myš,
• môžu používať iba obrazovku s textom, môžu mať malú obrazovku, prípadne majú pomalé internetové pripojenie,
• nehovoria alebo nerozumejú jazyku, v ktorom je napísaná stránka,
• môžu byť práve v situácii, keď ich oči, uši, prípadne ruky sú zaneprázdnené (cesta do práce, práca v hlučnom prostredí a pod.),
• ­ môžu mať staršiu verziu prehliadača, prípadne rozdielny operačný systém.

Prístupné stránky teda rešpektujú používateľa, jeho technické vybavenie, zdravotné dispozície, vedomosti, skúsenosti a vzdelanie.

Prístupnosť webu

Prístupnosť webu (web accessibility) [3] je súbor pravidiel, ktoré majú zaručiť jeho bezbariérovosť. Znamená to, že informácie na webe sú dostupné nezávisle od zobrazovacieho zariadenia, jeho nastavení (napr. rôzne pluginy) a tiež od fyzického stavu používateľa. Z hľadiska prístupnosti alebo bezbariérovosti webu zohráva významnú úlohu World Wide Web konzorcium (W3C), ktoré v rámci iniciatívy Web Accessibility Initiative (WAI) vydáva smernice a odporúčania pre budovanie prístupného webu.

Obr. 1 Štandardy prístupnosti

WAI vyvíja štandardy prístupnosti napr. pre webové prehliadače, autorizačné nástroje Authoring Tool Accessibility Guidelines (ATAG), User Agent Accessibility Guidelines (UAAG), hodnotiace nástroje, ako aj pre obsah webu (obr. 1). Obsah webu [4] vo všeobecnosti zahŕňa informácie obsiahnuté na webovej stránke alebo vo webovej aplikácii, ako text, obrázky, formuláre, zvuky a pod. Štandardy vypracované pracovnou skupinou pre webový obsah sa nazývajú Web Content Accessibility Guidelines (WCAG) [5].

Konzorcium W3C schválilo v roku 1999 na medzinárodnej úrovni prvú verziu WCAG 1.0. V tomto dokumente bolo 14 pravidiel (všeobecných zásad) [6] dizajnu prístupných webových stránok. Ku každej zo zásad patrí zoznam kontrolných bodov s formuláciami, ktoré vysvetľujú, ako sa zásada uplatňuje počas bežného vývoja. Každý bod má pridelený stupeň priority, čím je vyjadrená jeho závažnosť dopadu na prístupnosť.

• Body s prioritou 1: Tvorca obsahu webu musí uvedený kontrolný bod splniť (v opačnom prípade jedna alebo viacero skupín nebude môcť získať informácie z dokumentu).
• Body s prioritou 2: Tvorca obsahu webu by mal tento kontrolný bod splniť (v opačnom prípade jedna alebo viacero skupín bude mať ťažkosti so získavaním informácií v dokumente).
• Body s prioritou 3: Tvorca obsahu webu môže tento kontrolný bod splniť (v opačnom prípade, jedna alebo viacero skupín bude mať menšie ťažkosti s prístupom ku informáciám v dokumente).

Zhoda voči WCAG 1.0. je definovaná dodržaním kontrolných bodov:

• Stupeň zhody A znamená, že boli splnené všetky kontrolné body priority 1.
• ­ Stupeň zhody AA potvrdzuje, že boli splnené všetky kontrolné body priority 1 a 2.
• ­ Stupeň zhody AAA znamená splnenie všetkých kontrolných bodov priority 1, 2 a 3.

Na stránke W3C sú podrobné inštrukcie, ako používať jednotlivé logá naznačujúce stupeň zhody webovej stránky s WCAG 1.0. Vzhľadom na nový rozvoj v rámci internetu sa WCAG 1.0 stáva zastaranou.

V súčasnosti je platná verzia WCAG 2.0, ktorá je oficiálnym štandardom W3C od 11. decembra 2008. Od 14 technicky orientovaných pravidiel 1. verzie nastal v 2. verzii posun k štyrom základným princípom, ktoré by mal prístupný web spĺňať [7]. Metodika obsahuje 12 pravidiel, ktoré sú rozdelené medzi jednotlivé princípy. Ku každému pravidlu sú priradené kontrolné kritériá, pomocou ktorých je možné testovať web. Podobne ako v 1. verzii WCAG 1.0 je úroveň prístupnosti hodnotená do troch úrovní (A, AA, AAA). Anglické názvy princípov tvoria ľahko zapamätateľný akronym POUR (Perceivable, Operable, Understandable, Robust):

• Princíp 1: vnímateľnosť – používateľ musí byť schopný vnímať všetky informácie prezentované na webovej stránke, napr. pomocou alternatívnych popisov obrázkov, titulkov videonahrávok alebo textových alternatív audionahrávok.
• Princíp 2: ovládateľnosť – používateľ musí mať možnosť ovládať webové stránky pomocou klávesnice, musí mať dosť času na čítanie obsahu, dôležitá je dobrá navigácia, nič na stránke nesmie blikať viac ako trikrát za sekundu, inak by to mohlo vyvolať záchvat
• Princíp 3: zrozumiteľnosť – obsah webu by mal byť čitateľný a zrozumiteľný.
• Princíp 4: robustnosť – obsah musí byť dostupný pomocou súčasného, ale aj budúceho programového a hardwarového vybavenia, vrátane asistenčných technológií pre hendikepované osoby.

WCAG 2.0 obsahuje nasledovné tri dôležité pojmy rozdielne od WCAG 1.0:

Webová stránka: v 2. verzii štandardu tento pojem už neznamená iba statické HTML stránky, ale aj dynamické.

Programovo určený obsah: niektoré kontrolné kritériá vyžadujú, aby bol obsah webovej stránky určený programovo, čo znamená, že obsah je poskytovaný v takej podobe, aby používateľský agent (vrátane asistenčných technológií) mohol extrahovať a prezentovať informácie používateľovi v rôznych modalitách.

Podpora prístupnosti: spolupráca s asistenčnými technológiami a rôznymi operačnými systémami, prehliadačmi a inými používateľskými agentmi.

Žiadna webová stránka zrejme [8] nemôže splniť kritériá WCAG 2.0 na úrovni AAA:

• ­ Testovať každú webovú stránku podľa kritérií poskytovaných WAI je veľmi časovo náročné (dokonca aj zjednodušená verzia je zdĺhavý proces).
• ­ Niektoré kritériá WCAG 2.0 AAA si navzájom protirečia alebo sú v rozpore s inými WAI kritériami. Tvorcovia stránok by mali poznať svojich používateľov a rozhodnúť sa pre správne kompromisy.
• ­ Pravdepodobne nie je ani jediný príklad webového sídla, ktoré je v 100% zhode. Jednotlivé webové stránky môžu byť v zhode, ale potrebná je pravidelná kontrola.
• ­ WAI sa zameriava na širšie ciele, nie na špecifické technológie, ktoré sa však neustále menia. Zmena používateľského prehliadača alebo čítačky môže spôsobiť stratu prístupnosti.

WAI explicitne uvádza, že AAA nemusí byť vždy tou najsprávnejšou skúškou. Pravidlá by sa nemali chápať ako povinné prvky. Skutočná prístupnosť je cieľ, pravidlá sú len úlohy. Ak sú úlohy v konflikte, treba sa sústrediť na cieľ, aby sme konflikt vyriešili. Tu sa zvýrazňuje postavenie najdôležitejšieho účastníka, t.j. používateľa. Problémom úrovne AAA je to, že optimalizácia pre jednu skupinu môže znevýhodniť inú skupinu.

Štandardy pre informačné systémy verejnej správy

Z hľadiska verejných portálov v SR pre široké použitie sú zásady pre návrh aplikácií ako z pohľadu ergonómie, tak aj z pohľadu dostupnosti hendikepovaným členom spoločnosti publikované vo forme štandardov, ktoré sú zverejnené na stránkach ministerstva financií v časti informatizácia. Štandardy sú vydávané všeobecne záväzným právnym predpisom [9]. Aktuálny výnos vrátane príloh vyšiel 8. júla 2010 v Zbierke zákonov.

Vzhľadom na zmenu zdrojových smerníc prístupnosti z verzie 1.0 na verziu 2.0 bola vypracovaná analýza pre potrebu harmonizácie slovenských štandardov s týmto dokumentom. Štandardy prístupnosti webových stránok tvoria prílohu č. 1 k výnosu č. 312/2010 Z. z. a obsahujú 14 pravidiel.

Na Slovensku treba vyzdvihnúť aktivity Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska týkajúcich sa prístupnosti webu prostredníctvom projektov Blind Friendly Web (BFW) a projekt Robme weby lepšie.

Testovanie prístupnosti webových stránok

Jedným z cieľov projektu „Priemyselný výskum v oblasti efektívnej práce s rozsiahlymi dátami v používateľsky orientovaných aplikáciách“ je analýza a návrh možností postupov a riešení pri vytváraní používateľských rozhraní pre riešenia aplikácií a portálov, ktoré budú umožňovať maximálny používateľský komfort a efektivitu pri práci. Aktivity sú zamerané na výskum možností zlepšenia prístupnosti softvérových produktov pre používateľov z pohľadu používateľskej efektivity a jednoduchosti práce s daným softvérom.

Špeciálnou oblasťou je analýza a návrh možností zlepšenia prístupu a efektivity práce s aplikáciami pre postihnuté osoby. Keďže počítač sa stal dennou súčasťou života prakticky každého človeka, je potrebné prácu s ním čo najviac zjednodušiť, a tým ho urobiť prístupný každému. Výstupy projektu by mali slúžiť ako podklady pre tvorbu aplikácií so zvýšeným komfortom a efektivitou práce používateľa s dôrazom na umožnenie prístupu zdravotne postihnutých osôb.

Testovanie prístupnosti webových stránok prešlo určitým vývojom [10]. Prvé testy boli založené na výpočte miery prístupnosti v percentách v závislosti na stanovenej priorite jednotlivých zásad. 100% prístupných webov bolo veľmi málo, za výborný výsledok sa považovala prístupnosť viac ako 80%.

Obrat v hodnotení prístupnosti nastal vydaním novej verzie metodiky testovania v roku 2003. Výsledkom testovania už nebolo jediné číslo, určujúce mieru prístupnosti v percentách, ale zarazenie webu podľa splnených kritérií danej úrovne prístupnosti. Na webe sú rôzne online validátory:

• Cynthia Says je jeden z najznámejších bezplatných online nástrojov na kontrolu prístupnosti webových stránok. Umožňuje testovanie podľa metodiky Section 508 (americká metodika vytvorená podľa WCAG 1.0) alebo WCAG 1.0 (je možné nastaviť úroveň A, AA alebo AAA). Tiež je možné emulovať konkrétny internetový prehliadač, čo iné nástroje neponúkajú [11].
• WAVE je bezplatný nástroj, ktorý poskytuje WebAIM (Web Accessibility In Mind) [6]. Namiesto poskytovania komplexnej technickej správy zobrazuje originálnu webovú stránku doplnenú o ikonu, ktorá vyjadruje prístupnosť stránky.
• W3C MarkUp Validation Service [12], ktorého súčasťou je aj validátor prístupnosti webových dokumentov HTML, XHTML, SMIL, MathML a iných.

Pochopiteľne ani percentuálne vyjadrenie prístupnosti, ani škatuľkovanie webov do niekoľkých úrovní prístupnosti nemohlo vyjadriť všetky aspekty prístupnosti, a preto v súčasnosti sú vykonávané tzv. audity reálnej prístupnosti. Sú kombináciou testu podľa zvolenej metodiky a používateľského testu, ktorý vykonávajú testéri. Používateľské testy obsahujú aj prvky použiteľnosti. Pri rozsiahlosti dnešných webov zadávateľ auditu obvykle navrhne vzorku testovaných stránok tak, aby zodpovedal celému spektru možností, ktoré web obsahuje.

Použiteľnosť webu (web usability) je súbor pravidiel, ktoré zlepšujú interakciu používateľa s webovou stránkou, zvyšujú zrozumiteľnosť a prehľadnosť webu. Návštevník webovej stránky sa ľahšie orientuje a rýchlejšie sa dostane k požadovaným informáciám. Kontextová navigácia sa hodí na vytváranie skratiek, ktoré umožňujú poslať návštevníka priamo k informáciám, ktoré hľadá, nezávisle od hlavnej navigácie a štruktúry webu. Patria sem aj odkazy na ďalšie stránky v určitej logickej nadväznosti (napr. odkaz na ďalšiu a predchádzajúcu stránku slovníka).

Pod kontextovú navigáciu patrí aj tzv. omrvinková navigácia (podľa rozprávky o Jankovi a Marienke). Je to metóda pohybu po webe, ktorá nevyžaduje používanie tlačidla „naspäť“. Používajú sa omrvinky troch typov: omrvinky pozície (location breadcrumbs), omrvinky cesty (path breadcrumbs) a omrvinky vlastností (attribute breadcrumbs). Nevýhodou kontextovej navigácie je väčšia náročnosť pri jej vytváraní.

Medzi často sa vyskytujúce chyby prístupnosti webu patria napr. automatické zmeny stránky [13], ktoré nie sú vyžiadané. Môžu zmiasť každého používateľa, nie len hendikepovaného. Ide hlavne o používateľov s poznávacími alebo zrakovými poruchami a epileptikov. Ak na stránke dochádza k prudkým farebným zmenám, môže to u epileptika spôsobiť aj záchvat.

• ­ Automatické obnovovanie stránky je pre používateľa takmer vždy mätúce. Často je zneužívané na generovanie impresií, napr. stránka má definované obnovovanie každých 5 minút, aby sa v prípade používateľovej nečinnosti načítali nové reklamy. Je to neetické a stránka má horšie hodnotenie prístupnosti (ak je to nevyhnutné, aspoň na to treba používateľa upozorniť).
• ­ Automatické presmerovanie stránky na novú adresu stránky väčšinou autorovi stránky preukáže medvediu službu, pretože používateľ si ani nemusí všimnúť, že sa nachádza na inej adrese a nabudúce opäť pôjde na starú adresu. Preto je v tomto prípade vhodnejšie využiť stránku s upozornením a odkazom na novú adresu.

Metadáta sú dáta o dátach. V HTML sú reprezentované väčšinou pomocou tagu meta a link v časti head. Oba je vhodné používať, pretože často pomôžu používateľovi nevizuálneho prehliadača získať predstavu o webovej stránke a rozhodnúť sa, či bude v prezeraní stránky pokračovať. Pomocou tagu link je užitočné k dokumentu asociovať súvisiace dokumenty: každý netextový obsah napr. zvukový alebo vizuálny by mal mať definovanú textovú alternatívu. Je to užitočné pre vyhľadávacie roboty ako aj pre nevizuálne prehliadače. Najdôležitejšie parametre tagu link sú:

• rel definuje v akom vzťahu je asociovaný dokument k aktuálnemu a jeho najčastejšími hodnotami sú:
  • alternate – pre alternatívnu verziu stránok
  • stylesheet – pre kaskádové štýly
  • previous – pre predchádzajúci dokument série
  • next – pre ďalší dokument série
  • index – pre obsah série dokumentov
• href jeho obsahom je adresa asociovaného dokumentu.

Napríklad:

<link title="Textová verzia" rel="alternate" href="text.html" media="aural, braille">
<!-- Stránku text.html nahrajú automaticky prehliadače, patriace do skupín médií s hlasovým (aural) alebo braillovým výstupom (braille). -->


Dôležité je poskytovať aj popis navigácie, pretože niekedy tiež nemusí byť úplne zrozumiteľná. Popis navigácie je vhodné zahrnúť aj do mapy webu, ktorá môže používateľovi pomôcť v orientácii, ale je užitočná aj pre optimalizáciu pre vyhľadávače.

Záver

Predpokladaný dosah projektu je využívanie verejne prístupných výsledkov v oblasti návrhu používateľských rozhraní. Hlavným využitím výsledkov bude odporúčanie pre realizáciu veľkých projektov verejných portálov pripravovaných v oblasti štátnej správy ako aj odporúčania tvorby aplikácií s dôrazom na používateľský komfort.

Odporúčania bude možné zaradiť aj do štandardov pre vývoj verejných aplikácií používaných v procese informatizácie. Projekt „Priemyselný výskum v oblasti efektívnej práce s rozsiahlymi dátami v používateľsky orientovaných aplikáciách“ je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ, ITMS kód projektu: 26240220029.

Literatúra

1. http://cs.wikipedia.org/wiki/Design_for_all
2. http://www.elet.sk
3. http://www.adaptic.cz/znalosti/efektivni-web/pristupnost-webu/
4. http://www.w3.org/WAI/intro/wcag.php
5. http://www.w3.org/standards/
6. http://webaim.org/standards/wcag/
7. http://dspace.upce.cz/, Daniel Kokrda, Internet bez bariér
8. http://openconcept.ca/blog/mgifford/wcag_20_aaa_a_journey_not_a_destination
9. http://www.informatizacia.sk/standardy-is-vs/596c
10. http://blindfriendly.cz/, Hana Bubeníčková, Blind Friendly Web – 10 let
11. http://www.cynthiasays.com/org/cynthiatested.htm
12. http://validator.w3.org/
13. http://interval.cz/

---

Spoluautorom článku je Peter Kurdel, Ústav informatiky Slovenskej akadémie vied, Bratislava